tomasrosko

Všetci to poznáme, všetci sme si tým prešli. „Od zajtra začnem chudnúť“, „od zajtra prestanem fajčiť“, „od zajtra budem lepším človekom“. Od zajtra to, od zajtra hento a od zajtra tamto. Ale zajtra si to povieme znova a deň na to opäť a budeme v začarovanom kruhu predsavzatí, ktoré si nikdy nezačneme plniť.

Iba slabí ľudia hľadajú výhovorky. Skutočne silní ľudia hľadajú možnosti. A možnosť? Možnosť je práve teraz. Včerajšok nevrátime späť a zajtrajšok je neistý, ale dnešok a teda teraz… teraz môžeme, teraz sa treba chopiť príležitosti.
A keď už sa chopíme príležitosti, zmocní sa nás strach a obava, „čo ak to nevyjde, čo ak sa mi to nepodarí?“. Je tak ľahké povedať „ja to neviem, ja na to nemám“ a zmieriť sa s tým, na čom človek je. Ale viete čo? Je lepšie skúsiť a padnúť, ako neskúsiť vôbec. Pretože keď skúsime a padneme, skúsime znova a znova a znova až kým raz skúsime a nespadneme. Zatiaľ kým neskúsime, tak sme stále na tom istom, sme na ničom!

Je to všetko iba a len v nás. Ale, ako veľmi to chceme? Ak to chceme s poriadnym odhodlaním, sme dostatočne silní na to, aby sme odolali všetkým nástrahám, ktoré na nás číhajú a máme na to, aby sme sa zmocnili všetkých našich slabostí a premenili ich v našu osobnú zbraň, v našu silnú stránku.

Treba si stanoviť cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Treba si veriť a denno denne si opakovať prečo tú zmenu chceme. Áno, začiatky sú ťažké, ale keby neboli ťažké začiatky, nebol by celý zvyšok priebehu taký ľahký. Chce to zachovať chladnú hlavu a sústrediť sa na cieľ. Opakovanie je matka múdrosti a nevraví sa to nadarmo. Či už ide o vzdelávanie sa alebo zmenu k lepšiemu, treba si opakovať z akého dôvodu to robíme a aký je náš cieľ.

Chce to pevnú vôľu, sebazaprenie, odhodlanie, sebaprekonávanie a hlavne…, hlavne to chce vieru. Vieru v to, že to dokážeme!